dmiba

Volám sa Ali Mohamed Abdul Aziz Hasan Al-Fadee Azraff Bashif Derham El-Marees. Kamaráti ma jednoducho volali Ali.

Áno volali, lebo teraz už s nimi nie som. Som v Alahom prisľúbenom raji so 77 pannami. Ale poďme pekne po poriadku.

V to osudné ráno som kráčal ulicou New Yorku a v plecniaku som niesol menšiu atómovú bombu. Bol som Jeho bojovníkom, ktorý sa rozhodol obetovať život pre svätú vec. A tak som prišiel na miesto určenia a odpálil bombu aj so sebou. Bol to kratučký okamih, keď sa čiastočky môjho fyzického tela rozplynuli v epicentre atómového výbuchu a stratili sa v nenávratne. Moja nesmrteľná duša však smerovala k Nemu. 

Potom som uvidel svetlo, ktoré sa približovalo a začul Jeho hlas: „Si v prisľúbenom Nebi. Teraz ti splním sľub, ktorý som Vám oznámil ústami proroka Mohameda. Poď, čaká ťa 77 panien.“

Celý natešený som vstúpil do rajskej záhrady, kde som uvidel 77 nádherných krásavíc – panien. Začal som si užívať rajský život.  Asi po týždni, tu čas vlastne nebeží, tak si iba tipujem, sa zo začiatku príjemná činnosť zmenila na, ak by som žil, povedal by som - nočnú moru. Z rajského života sa stal defloračný maratón. Ústami Mohameda Alah ozaj sľuboval každému bojovníkovi, ktorý položí za svätú vec život, 77 panien. Mohamed však zabudol oznámiť podstatnú vec, že tieto panny sa po koite stanú opäť pannami. To je nezanedbateľný, bohužiaľ zamlčaný, fakt.

A tak vo večnosti musím deflorovať každú chvíľu jednu pannu, pričom ďalšie nenásytne čakajú v rade. Ide to vždy riadne sťažka a ja už mám toho plné zuby. Teraz neviem, či je to raj a či peklo.

Prečo som sa ja radšej nevykašľal na svätú vojnu, keď sa ešte dalo. Prečo som ja idiot naletel blbej propagande....