dmiba

Profesor John Komlos z univerzity v nemeckom Mníchove, ktorý analyzoval údaje o výške 250.000 ľudí za ostatných 200 rokov zistil, že kým Európania sú stále vyšší, Američania "prestali rásť".

V 19. storočí boli Holanďania v priemeru o sedem a pol centimetra nižší než Američania a dnes sú asi o sedem centimetrov vyšší. A Briti boli napríklad v čase americkej vojny za nezávislosť v roku 1775 o päť centimetrov nižší, než Američania, ktorí vtedy merali v priemere 175 centimetrov. Teraz sa situácia obrátila - Briti sú o centimeter vyšší než Američania, ktorí majú priemernú výšku 178 centimetrov. A Holanďania, ktorí merajú v priemere 184 centimetrov, a sú najvyšší na svete.

Odborníkov však dnes trápi predovšetkým obezita a preto venujú menej pozornosti tomu, čo môže výška prezradiť o zdraví národa. Podľa profesora Komlosa má na výšku vplyv starostlivosť o zdravie dospelých, tehotných žien i detí, sociálne zabezpečenie a postavenie, ako aj vyvážená strava.

Holandsko má tak najvyššiu populáciu vďaka starostlivosti o nenarodené deti a dojčatá, ktorá je vraj najlepšia na svete. Zato v USA nemá zhruba 40 miliónov ľudí zdravotné poistenie.

Medzi Európou a Amerikou sú pritom veľké rozdiely v oblasti sociálneho zabezpečenie, hospodárstva a zdravotníctva.

Profesor Komlos tiež upozorňuje, že Američania majú obavy z obezity kvôli zdravotným problémom, ale celkom zabúdajú na fakt, že zaostávajú za Európanmi v raste.

Aj Amanda Wynneová z britskej dietetickej asociácie si myslí, že výživa, povedľa dedičnosti, je jedným z dôležitých faktorov, ktoré majú vplyv na výšku. V USA je dostatok jedla a Američania nehladujú, inou otázkou však je, či si vyberajú správne potraviny. Dobrá výživa je pritom dôležitá pre celkový zdravotný stav.

Washington (TASR)