dmiba

Niekde v diaľke leží motýľ,
odpočíva v nočnom kľude.
Odpadnutý sladký pahýľ,
leží mŕtvy v zhnitom dube.

Ležíš v sene celkom nahá,
neúprosne vzrušená.
Nohu ti obopína biela dlaha,
hrdzou celá zbrúsená.

Modrý plameň v ľavom oku,
jemne vo tme plápolá.
Nôž vrazený v čiomsi boku,
dušu v nebo zavolá.

Krásne krivky tvojho tela,
vánkom jemne oviate.
Na prsia ti sadla včela,
už sú srdcia zasiate.

Sklerotický úsmev narkomana,
drsné ruky starca na pleci.
Mok, čo z boku tečie nie je mana,
duša leží smutne na peci.

Sporadický záchvev epilepsie,
retardovaná milenka.
Nežne telo ti svojím prikryje,
a srdce pridá do vienka.

Modrý plameň na sporáku,
ktosi oň pripálil si cigaru.
Dve telá spoja sa v spacáku,
keď do rúk zobral gitaru.

Prietrž mračien spláchla rosu,
dúhu mraky zakryli,
tá v kapucni si vzala kosu,
keď motýľa zabili.