Leží v zelenej tráve
a koník pod ním cvrliká.
Úsmev čo mal v tvári,
so životom uniká.
Na modrej oblohe už škovánok,
spieval pieseň leta.
On v myšienkach letí do diaľok,
do čias keď bol dieťa.
Spomína na prvé kroky svojho života,
bojazlivé a zvedavé.
Spomína na svoj úder hlavou do plota,
a šitie šrámu boľavé.
Na prvý pohľad pod sukňu ženy,
chvíľe nehy vzrušenia.
Na opadnutie jahodovej peny,
mušiek slabých mučenia.
Prvá láska prišla zrána,
dotyk perí v letnom šere.
Mladá neskúsená dáma,
čo tvárila sa tak vzrušene.
Prvý rozchod prišiel skoro,
dáma smutná odišla.
Nezachvelo sa jej lono,
možno dobre obišla.
A tak prišlo nové ráno,
a deň za dňom si bežali.
Nepovedal žiadnej áno,
hoc sa za ruky držali.
Presypal sa jeho piesok,
v presýpacích hodinách.
Prešlo ráno, noc i dnešok,
ostal život v ruinách.
Dnes leží sám v zelenej tráve
a koník pod ním cvrliká.
Dnes úsmev čo mal roky v tvári,
so životom uniká.
Komentáre