dmiba

Keď som bol malým chlapcom, často som si vravel: "Kedy už budú tie vianoce." Nemohol som sa dočkať toho, kedy budú pod vianočným stromčekom darčeky. Čas mi bežal dosť pomaly. Deň bol dlhý a noci ešte dlhšie.

Ale ako som rástol, život sa mi začal zrýchľovať. Uvedomil som si to na vysokej škole. Začiatok zimného semestra, zimný semester, vianoce, skúškové, začiatok letného semestra, skúškové, prázdniny a tak stále dookola.

Dnes je to ešte rýchlejšie, aj keď som skrátil čas potrebný na spánok z pôvodných 9 na 6 hodín, niekedy aj menej, stále toho stihnem menej a menej. Uvedomujem si, že takýto stres ma raz môže zabiť, že je občas dôležité aj relaxovať, ale ako, keď nie je kedy.

Svojho času som počul, že počas Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie, vyšlo nariadenie, že musia všetci pracovať aj v sobotu a nedeľu. Ľudia to zvládali, ale kone, ktoré boli zapriahnuté do povozov začali po niekoľkých týždoch kapať.

Mám pocit, že život je jedna veľká špirála a čim sme starší blížime sa k jej stredu. Deň ubieha rýchlejšie, rok strieda rok a mi sme zo dňa na deň stále rýchlejšie starší.

Žijeme v rýchlej dobe, žijeme rýchlo. Čo zažijeme, až začneme rekapitulovať? Dúfajme, že nie sklamanie.