a púpava si skryla svoju nežnú tvár.
Slnko klesá k zemi krvou farbí zore,
a večer priniesol mi opäť krásny dar.
Sporadický záchvev samoty sa stratil,
a v tieni večera sa zázrak deje.
Anjel sa mi z diaľky vrátil,
nežne sa mi láskou smeje.
Padli krídla jemne k zemi,
ich závan pohladil mi tvár.
Tie krivky krásnej ženy,
bol zázrak a možno nieči dar.
Tieň sa pohral s jej rúchom bielym,
ktoré skĺzlo ladne z tela.
Môj pohľad sa stretol s iným smelým,
a z anjela sa stala žena.
Dotyk nehy letel večnosťou,
no sladký bozk ho predbehol.
Omámený tvojou sladkosťou,
som z večnosti vypadol.
Môj sen sa rozplynul,
vystriedala ho tá mora.
Anjel krídla zodvihol,
a uletel mi znova.
Ostala len tvoja krivka,
na stene tieňom tvorená.
a v mojej izbe opäť,
leží moja duša zronená.
Leží hľadiac na krásu,
čo tiene stvorili.
Keď pre moju spásu,
srdce moje ranili.
Komentáre
Obdivuhodne a vznesene
skladam poklonu