dmiba

Oranžová farba prebehla mu okom,
už znova leží na zemi.
Plznúca koža zaliala sa mu potom,
hubu má už plnú peny.

Jemný prúd jeho moči,
jej posteľ jemne nasáva.
Pohľadom od neho bočí,
na nej v noci zaspáva.

Ležala tam túto noc,
a sen pekný mala o láske.
Teraz kričí o pomoc,
mucha na lepiacej páske.

Nežná obeť sladkej peny,
z úst toho psa tečúcej.
Ako pera ľahkej ženy,
ako oko matky plačúcej.

Posledný pohľad toho zvera,
číra injekcia ľudskej milosti.
Opadla jej spodná pera,
nešťasným úsmevom radosti.