dmiba

Ak by zomrel Fidel Castro a v TV by bezal rovnaký program ako teraz, mnohým ateistom by to bolo ukradnuté, mnohí by mali z toho srandu a mozno nejaký by sa rozčúlil. Veriaci by zareagovali podobne akurat zrkadlovito - teda presne opačne. Zomrel pápež a média zacítili senzáciu. Striehli ako supy a snažili sa tento odchod ponúknuť masám hladných divákov na taniery podobne ako ponúkali zábery obetí tsunami, vojny v Iraku, Afganistane, Perzskom zálive, útoku na WTC. Na pápeža striehli už dlho a ich sústo už bolo akurátne pripravené. Niekomu prerušili film, niekomu reality show. Mnohých nahnevali ako reklama na dámske vložky. Každodenné spravodajstvo tento hnev voči nemu ešte viac stupňuje. Môže za to nebohý pápež? Stojí on v strižni, je azda on režisér relácie o vlastnom pohrebe?

Sú to veriaci, kto robia z neho takúto modlu? Obávam sa, že to až tak nebude. Veriaci človek by mal úctu voči tomuto človeku a strávil niekoľko minút pri sviečke modlidbou za jeho dušu. Kto teda strihá túto reality show? Človek, čo sa neštíti ničoho. Možno chodí do kostola, možno nie, ale jeho reality show mu je prednejšia než ľudská dostojnosť.

Bol to myslím Stalin, ktorý povedal: "Smrť človeka je tragédia, smrť tisícov ľudí je štatistika."

Prečo sa verejnoprávna televízia venuje úmrtiu jedného človeka? Štatistika hovorí o väčšinovom počte katolíkov medzi nami. Teda viacerí katolíci platia koncesionárske poplatky a možno majú nárok na sledovanie tejto reality show. Je diskutabilné, koľkí z nich sú úprimne veriaci,  koľkí z nich chodia do kostola iba na veľké sviatky, alebo sa ku katolíckej cirkvy hlásia iba na základe toho, že ich pokrstili v kostole. Každému normálnemu človeku je jasné, že viera nie je o príslušnosti k tej ktorej cirkvy či náboženstvu. Viera je v človeku, v jeho srdci. Koľko ateistov v ťažkej chvíľke povedalo Bože pomôž a koľko katolíkov si pri zatĺkaní klincov treslo po palcoch a vzalo meno Božie nadarmo. Ale vráťme sa k verejnoprávnej TV a k dôvodom, prečo vlastne informuje s takou razantnosťou o úmrtí pápeža.

Rovnako ako pápež aj debata o nábožensve v školách, o interupciách, prezervatívoch rozdeľuje ľudí na dva tábory. Samozrejme, vždy sa najde niekto kto vyhlási neutralitu, niekto to pozoruje z opodiaľ a niekomu je aj tak všetko ukradnuté a na to kašle. Lenže zamyslel sa niekto nad dôvodom prečo takto konajú tieto médiá.

Pozrime sa na susedov Čechov. Katolíkov je tam pomenej ako na Slovensku, údajne tam majú viac ateistov. Ale ich verejnoprávna televízia funguje takmer podľa rovnakého scenára ako tá naša. Pričom rovnako ako tá naša vytvára úmyselne dva tábory, ktoré nevidia nič iné iba svoju vojnu. A to je práve tá pointa. Nikto nevidí, že ich vláda má krízu, každý vidí len mŕtveho pápeža, ktorého by jedni postavili na oltár medzi svätých, čo si možno zaslúži za svoj život, iní zasa zahrabali do kopy hnoja, nech len zmizne z ich očí. Ľudia zrazu prestali nadávať na vládu, ktorá tak získala minimálne týždeň-dva navyše.

A poďme domov. U nás sa stáva zvykom, že minister Rusko vytiahne kartu cirkevného majetku vždy, keď má problém vo vlastnom rezorte a s vlastnými ministrami. KDH zasa začne vyčíňať s jógou a náboženstvom na školách práve vtedy, keď ich ministrom horí pod zadkom. A tak stále do kola. Vznikajú tábory, križiaci tiahnu proti ateistom a ateisti proti križiakom.

Prehrávajú obidva tábory. Kým sa dvaja bili, zvíťazil ten tretí.

Z tela pápeža sa stáva vďaka "tradíciám" púťová atrakcia. Údajne si ho chcú dokonca rozobrať. Kým v 19. storočí pápeža pochovávali iba Rímania (obyvatelia Ríma), dnes vďaka lietadlám, vlakom a ďalším dopravným prostriedkom sa zbehnú ľudia z celého sveta, niektorí úprimne vzdať pamiatku, iní zozvedavosti, ale všetci ako potrava pre objektívy kamier, mikrofóny, fotoaparáry, ktoré zasa len niekde na opačnom konci pri televíznej obrazovke, rozhlase, či internete rozdelia ľudí na dva tábory.

Pápež možno sedí v raji, niekto by ho možno radšej videl v pekle a díva sa na ten celý cirkus v póze trpiaceho, ktorá dva dni pred jeho smrťou obehla práve masmédiami.

A kto prehral? Ako vždy človek. Prečo? Lebo zabudol, že svet nie je čierny a dokonca ani biely. Svet je farebný.