dmiba

Vysoká škola — underground — rock’n’roll, baby, alkohol a press. Ten jediný chýbal a nikto sa nechcel podujať. A tak prišiel istý nemenovaný kamarát s nápadom spraviť university times. A hneď ho napadlo, že má problém s istou vyrážkou keďže ho tlačí na istom mieste a preto by bolo by fajn, vzhľadom na kritickú podstatu našich press, nazvať ich Vyrážkou na riti.

Príprava prebiehala celkom v poriadku, články sa upravili a nasádzali na počítači, v tej dobe revolučná technológia v študentskom svete postrevolučného Slovenska, či ešte ČSFR. Vytlačili sa pauzáky a poď ho do tlačiarne.

V tlačiarni prijali novú zákazku s nadšením, naše peňaženky ale nie. Zívli prázdnotou a šli spať, a my sme sa razom stali sklerotickými drevorubačmi. Všade, kde sme pili, nechali sme sekeru. Nech nám to pohostinstvá v istom študentskom meste odpustia.

A nadišiel deň D, kedy mali byť naše noviny hotové. Čo čert nechcel, v tlačiarni dvihla telefón istá neinformovaná slečna a keď sa jej kolega opýtal, či nám už vytlačili Vyrážky na riti, urazená zložila telefón.

A vtedy nám došlo — vždy bude problém s tlačou našich novín. Keďže sme trvali na názve, rozhodli sme sa ich nechať tak. Ako absolvent rýchlokurzu vysokej školy, t.j. absolvovanie za 5 rokov, som závidel kolegom, ktorých som zanechal s myšlienkou pokračovať v započatom diele. Bohužiaľ dodnes nebol nikto ochotný vytlačiť naše Vyrážky na riti, zakaždým, keď o to niekoho požiadame, hneď nám zloží telefón.