Príprava prebiehala celkom v poriadku, články sa upravili a nasádzali na počítači, v tej dobe revolučná technológia v študentskom svete postrevolučného Slovenska, či ešte
V tlačiarni prijali novú zákazku s nadšením, naše peňaženky ale nie. Zívli prázdnotou a šli spať, a my sme sa razom stali sklerotickými drevorubačmi. Všade, kde sme pili, nechali sme sekeru. Nech nám to pohostinstvá v istom študentskom meste odpustia.
A nadišiel deň D, kedy mali byť naše noviny hotové. Čo čert nechcel, v tlačiarni dvihla telefón istá neinformovaná slečna a keď sa jej kolega opýtal, či nám už vytlačili Vyrážky na riti, urazená zložila telefón.
A vtedy nám došlo — vždy bude problém s tlačou našich novín. Keďže sme trvali na názve, rozhodli sme sa ich nechať tak. Ako absolvent rýchlokurzu vysokej školy, t.j. absolvovanie za 5 rokov, som závidel kolegom, ktorých som zanechal s myšlienkou pokračovať v započatom diele. Bohužiaľ dodnes nebol nikto ochotný vytlačiť naše Vyrážky na riti, zakaždým, keď o to niekoho požiadame, hneď nám zloží telefón.
Komentáre
rotfl