dmiba

Reagujem na článok Snipiho s pohľadom človeka nad 30. Písal som to ako komentár, ale radšej asi spravím osobitný článok. Preto sorry za chýbajúcu diakritiku.

K postrehu Essence a ucitelskym dotykom - ucitelka v materskej skolke si minule pritisla moju dcerku k sebe, ked ju chvalila a nie len ju, aj ked je to riadna prudaska ta ucitelka. Je to o ludoch, o komunitach. Mensia komunita, mensie vzdialenosti medzi ludmi. Vacsia komunita vacsie vzdialenosti.

Ludia v mensich komunitach su si blizsie. Faktom je, ze ludia sa naozaj menej dotykaju, tzv. zony sukromia sa predlzuju a do tychto ochrannych zon si ludia coraz menej pustaju tych druhych, dokonca aj tych najblizsich. Problem vsak vidim, v tom, ze zijeme v coraz vacsich komunitach.

Videl som v nedelu na JOJ dokument o cestovatelovi, co bol v Jordansku (nie, ze ma niekto obvini z neznalosti cestovatela, nie som TV maniak) a zucasnil sa svadby, kto pride na svadbu tam, musi sa zvitat s kazdym muzom, co tam je podanim ruky. Otec zenicha potom spominaneho redaktora chytil za ruku a viedol ho dalej k stanom, kde sa napr. jedlo pripravené jedlo rukami z jedného taniera. Jo, boli to beduini.
Nasinec by mal s toho mozno neprijemny pocit, mozno zo zaciatku aj ten redaktor, ale nie je prave ten neprijemny pocit uchylkou?

Ked sa mi narodil syncek, premyslal som, ze ako to bude s prejavovanim rodicovskych citov. Mne osobne bolo dost neprijemne od cias puberty, ked ma otec pri zvitavani poboznkal na lice a ja som musel jeho. Neviem cim to bolo, proste som to prezil. Mal som obavu, ci sa nebudem rovnako odmerane spravat k synovi. Nastastie je to ine, ale nie ze ma niekto bude obvinovat zo sexualnej deviacie :), na prislusenstvo mu neplanujem sahat... Bude sranda, az mu bude treba asistovane curat.   

Som chlap po 30 a musim povedat, ze nie vsetci sme maniaci zanedbavajuci si citové povinnosti. Ja si bezne viem vychutnat pritomnost manzelky aj bez sexu. Sadnut si, prebrat den, pomasirovat jeden druheho, bez nejakych sexualnych dokoncovaciek.

Chlapi po tridsiatke sa vacsinou uberaju dvoma smermi. Workoholizmus alebo promiskuita. Len male percento si vyberie rodinu. Je to biologicky podmienene. Chlap vo veku 30-40 je najvykonnejsi (nemyslim tym sexualne). A tak tuto vykonnost musi nejakym smerom smerovat. Preto su najlepsi otcovia muzi po 40.

A prichadzame k teme kamarat taky rad - promiskuiti casto zaskakuju u manzeliek workoholikov, ktore nie su ovplyvnene nejakym trebars nabozenskymi etickymi normami. Chvala Bohu za tieto normy, ktore su vlasne aj spolocenskymi normami. Aspon niektore pary su tak ochranene od sklamani, pocitov zatrpknutosti.

Co sa tyka sexu, je zname, ze s muzmi a ich potrebou to ide od 23 rokov pomalicky dole vodou. U zien je vrchol tesne pred prechodom, cize okolo 40-tky. Sex ako taky je velkou zmesou vnemov - dotykovych, cuchovych, chutovich, vizualnych, sluchovych. Takze aj sex je o dotykoch. Urcite je krajsie obdarovavat pozitkom osobu, ktoru mate radi ako niekoho anonymneho. Precitit kazdy vzajomny dotyk.

Problem je v tom, ze ludia ako taki, su este stale zvermi so vsetkymi zakladnymi pudmi vratane toho sexualneho a promiskuita je nasej vyvojovej vetve blizsia ako monogamia. Monogamia a potlacanie pudovosti nas na jednej strane robi viac ludmi. Potlacanie pudovosti u normalne fungujuceho monogamneho paru, ci u samotneho jedinca, prinasa na druhej strane pocity flustracie. Flustracia nabaluje stresovost a clovek sa stava zatrpknutejsi. Nenavadzam tym, ale k polygamii. Ta zasa vedie k inemu druhu flustracie.

Chlap - otec - po tridsiatke si musi mimo manzelskych povinnosti plnit aj otcovske. Uprimne oboje su narocne. Ale prinasaju vela pozitivneho do vztahu a posuvaju cloveka dalej.

Nie nadarmo sa vravi: "Zlata stredna cesta."

Problem je, ze vela manzelov si povie, mame cas na deti a tak zivot plynie a prinasa problemy odcudzenia sa, pripadne polygamiu, zavislosti na alkohole, drogach, liekoch. Vaznym problemom je neustale narastajuci pocet singles. Nevravim, ze ludia sa maju bezhlavo vrhat do rodinneho zivota. Ale neustale vymyslat, ze stretnem princa na bielom koni, ci miss mojeho srdca s atributmy skvelej milenky, manzelky, krasky a inteligentky na dlhe vecerne filozoficke debaty vedie prave k opacnemu vysledku - singles, vecne hladajuci a nenachadzajuci.

Zivot je o kompromisoch o tolerancii. To z nas robi ludi. Kto nevie byt tolerantny k druhym, iba k sebe, je ochudobneny o ich blizkost. Kto sa nevie dotknut v momente, ked to ten druhy potrebuje, nech necaka dotyk toho druheho. Kto sa nevie bezistne postarat o druhych, nepozna lasku.

Vztah je aj o komunikacii. Mama mi vzdy vravela: "Nememu decku ani vlastna mater nerozumie." Ak si ludia nepovedia, co ich trapi, co im na tom druhom vadi, v com je problem, nic nevyriesia.

A nakoniec podstatny fakt, aj najdokonalejsi vztah nie je najdokonalejsi. Netreba zaspat na vavrinoch, z kazdej veci sa da spravit este lepsia. Z kazdeho vztahu sa da spravit este lepsi.