dmiba

Neúplný obraz teba v diaľke
stáca sa mi z očí,
láska ako na hombálke
slza oko močí.

Prázdne slová kričím
ozvena ich nesie späť,
láskou k tebe blčím
a cítim k tebe smäd.

Hmla už husne klesá
a tvoj obraz tmavne,
diabol v diaľke plesá
a víťazí dnes zjavne.

Slza lícom mojim steká
a bolesť srdce bodá,
pes tam v diaľke šteká
a lásku diaľka zdolá.

Padla slza k zemi smutná
urobila v prachu bodky,
a smútok dušu našu sputná
v poháriku vodky.

Nežný úsmev nočnej mory
schladil nežnú pokožku,
a lásky cit ten odpor zmorí
zmení ju na záložku.

Temné sily kde si vo mne
neustále štedro rastú,
a láska sa občas pohne
keď vločky na ňu padnú.

Lepra sveta ničí city
a ľudia hľadajú si liek,
sú životom dosť bití
zabudli už na smiech.

Tu padlo nebo, hviezdy
a padli ľudské sny,
keď ráno vstal som triezvy
opäť rátal som si dni.

Zas o deň starší
mierne zborený,
učite nie krajší
skôr žiaľom zronený.

Tak kráčal som si krutým svetom
a hľadal svetlo jeho dní,
nech prinesiem ho aspoň deťom
na miesto kde Slnko spí.

Zadul vietor veľmi silný
a sfúkol sviecu života,
možno to bol život divný
život nového modelu robota.