Opať prišiel jeho čas,
kladie otázky plné odpovedí.
Pýta sa ma to isté zas,
prišil čas mojich spovedí.
Trúfale mu vzdorujem,
snažím sa s ním bojovať.
Dušu si obmurujem,
Citom by mal som panovať.
Pýta sa ma čo je so mnou,
prečo jeho slasti neskúsim.
Deň zakryje hustou hmlou,
a ja ovocie poznania okúsim.
Vzlietol anjel spásy,
zachrániť mi dušu.
Démonky života krásy,
mi už do nej kušú.
Dáma s vlečkou ma už čaká,
a ruku ku mne vystiera.
duša sa jej stále ľaká,
hľadá svojho pastiera.
Prekvapivo nežný dotyk pokušenia,
rozpil pochybnosti svedomia.
A mrazivý pocit vzrušenia,
vstúpil do môjho podvedomia.
Vír špirály citového vzplanutia,
ťahá ma do svojho stredu.
a pamäť formátovaná do zabudnutia,
zabúda, kde mám mieru.
Silný náraz reality,
rozplynul sen tejto noci.
pocit ako od charity,
cítim zbytky jeho moci.
Cítim dotyk žeravého dotyku,
viem, že tu bol diabol,
a nechal mi symbol na zátylku,
keď si zo mňa kradol.
Komentáre