dmiba

Tráva, cannabis, marihuana, čeľaď Cannabaceae zaujímavá rastlina obsahujúca drogu T.H.C. Trošku z botaniky: Konopa je jednoročná bylina s priamou, až 1,5 m vysokou stonkou a s dlaňovito zloženými listami, s 5-7 ostro kopijovitými, na okrajoch pílkovitými lístkami. Potom bolo bla, bla, bla, ale najlepší je záver — Na listoch a samičích kvetoch sa vylučuje zo žliazok živičnatá, veľmi páchnuca látka kanabín. Zvlášť hojne ju vylučuje odroda konopa indická (Cannabis sativa var. indica), ktorej vňať (Herba cannabis indicae) je v mnohých štátoch oficiálna. To ma teda pobavilo, lebo ešte v mnohejších je zakázaná.
Mnohými zatracovaná, mnohými vychvaľovaná, mnou neobjavená, neskúšaná. Prečo? No predsa, lebo mám alergiu na trávu.

Mal som asi 9 rokov a hrali sme sa pred bytovkou v tráve na vojakov, a keď sa bojuje a lietajú projektily, občas človeku padne dobre zaľahnúť k zemi. Má to niekoľko pozitívnych aspektov. Predlžuje to životnosť človeka podobne ako vraj pohár vína denne alebo vegetariánska strava, umožňuje mu to pospať si, čo niekedy napomáha aj tej životnosti. A nakoniec, keď vás už zasiahnu ľahu, k pádu nedôjde a tým sa znižuje riziko úrazu spôsobeného pádom. Nižšie sa už predsa klesnúť nedá. Jediné, čo tento postoj prekoná je zákop, ale ktoré 9-ročné dieťa ho bude v lete kopať? V zime to ešte pôjde samozrejme ak dôjde k nejakej dobrej snehovej kalamite ale v lete? Takže aby som sa vrátil k podstate veci. Ležím si tak v tráve a snažím sa vyhnúť lietajúcim projektilom, väčšinou virtuálnym, pokiaľ niekto nenašiel nejaký kameň alebo nejaký tzv. pieskový granát, užívam si jej výšku a farbu (40 cm, zelená), modely (Galium anisophyllum, Daucus carota, Trifolium arvense, Bromus sterilis, Baldingera arundinacea, Calamagrostis villosa, Elytrigia repens a ďalšie) a pritom netuším, čo sa stane o cca 15 hodín.

Prehnaná ochrana organizmu spôsobená pravidelným masírovaním masovo-komunikačnými prostriedkami chrliacimi na mňa dezinformácie o škodlivosti trávy vyprodukovala rozsiahlu alergickú reakciu. Množstvo vyrážok presahovalo bežný nadpriemer 9-ročného jedinca a možno aj jedinca v pubertálnom veku a tak som absolvoval návštevu lekárky. Predpísala mi dithiaden, po ktorom som sa cítil možno podobne ako keby som hulil trávu a pomaličky s vracajúcim sa vedomím sa vracalo aj moje telo do pôvodnej rovnováhy. Samozrejme na svrbiace vyrážky sa použil tekutý púder, takže som vyzeral ako negatív čiernobielej fotky mločíka dlhochvostého (Eurycea longicauda) kríženého s gepardom škvrnitým (Acinonyx jubatus). Príbuzenstvo si na to priebežne zvyklo a ja tiež. Ale dithiaden a slnko sa vraj nemajú radi, takže som sedel doma a zapisoval si do podvedomia, že je naozaj tráva škodlivá. 

Keď sa dnes nad tým zamýšľam, zisťujem, že tá alergická reakcia na trávu sa viac nezopakovala, napriek opakovaným pokusom o zaľahnutie si do trávy. Vyvodzujem teda z toho dve možnosti:
    - rástol tam druh trávy, s ktorým som sa potom už dotykovo nestretol.
    - občas tam ľudia chodili venčiť psov a nie všetko absorbovala pôda, čo to ostalo na listoch a teda mohlo sa tak dostať na moju pokožku. Nemal som zatiaľ príležitosť otestovať túto alternatívu - ešte ma žiaden pes neočúral, ale zopakujem známu frázu: "Nikdy nehovor nikdy!"

Takže preventívne sa vyhýbam močiacim psom a tráve a objektom, ktoré sa im vyhnúť nemôžu.

Na záver ešte niečo. T.H.C. sa vraj viaže na tuky, takže lepšie ako fajčiť trávu je z nej a čokolády navariť nejaký ten koláč a ponúknuť svoje nič netušiace okolie (poradil mi jeden kulinár). Na niekom to predsa treba vyskúšať, no nie?....