dmiba

STRETNUTIE

Bol celkom príjemný deň. Slnko bolo schované za mrakmi, ale nebola zima. Jemný vánok povieval. Vedel som, že ma hneď z rána čaká jeden nepríjemný klient, ale ani to mi nepokazilo náladu, s ktorou som vstal z postele.

Niečo mi vravelo, že dnešný deň ma niečo zaujímavé očakáva. Nevedel som čo. Bol to jednoducho pocit, intuícia. Z toalety som prišiel k umývadlu a pri pohľade do zrkadla som si povedal, že by už bolo na čase, prestať sa hnevať na holiaci strojček s troma čepieľkami, ktorý mi naposledy odkrojil kus brady. Tak som ho zobral s police, po ňom holiaci gél a balzam po holení. Nemám rád ohnivé vody, aj keď je môj prah bolesti veľmi vysoký. Kamaráti ma často kvôli tomu volajú mäsiar.

Kúsky speneného gélu ozdobené oholenou bradou pomaličky stekali vývevou a moja tvár sa stávala o čosi mladšou a hladšou. Pozrel som sa na vlasy a napadlo ma, že je na čase sa ísť opäť ostrihať, možno zajtra.

 Obliekol som sa a zbehol do garáže. Otočil som kľúčikom a zistil som, že nádrž je takmer prázdna. Bolo na čase zabehnúť na pumpu. Naštartoval som a vyrazil som svojim Astonom Martinom k najbližšej benzínke. Bolo deväť hodín a celkom rušno.

Keď som dorazil na benzínku. Požiadal som obsluhu, aby mi natankovala. V spätnom zrkadle sa mihlo Mitsubishi Pajero. Nejako som mu nevenoval pozornosť do momentu, kým som nezačul ten krásny hlas. Letmo som pozrel so spätného zrkadla, komu patrí a môj pohľad sa zastavil. Stála tam ona.

Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, že chalan z obsluhy mi vracia kľúče a pýta po mne peniaze. Zaplatil som. Pozrel som si na číslo je auta a zapísal si ho do PDA. Možno mi ho kamarát preverí. Veľmi nerád, ale musel som naštartovať a odísť od nej preč. Rozbehol som sa a ešte raz som sa na ňu pozrel v spätnom zrkadle.

Do firmy som dorazil načas. Keiko mi oznámila zoznam schôdzok, ktoré ma dnes ešte okrem tej najťažšej čakali. "Daniel, dnes príde miesto pána Yamamota jeho nová asistentka slečna Takeshi."
"No super, miesto starého Yamamota príde nejaká mladá neskúsená asistentka. Aspoň nebudem musieť počúvať tie jeho staré historky z firemných večierkov.", pomyslel som si.

Keiko mi spravila kávu a ja som konečne začal vnímať svet spoza rannej hmly. Už som v duchu začal premýšľať, prečo starý Yamamoto posiela asistentku, keď mi zaklopala Keiko na dvere: "Daniel je tu slečna Takeshi. Môžem ju pustiť ďalej?" a usmiala sa na mňa tým svojím staropanenským úsmevom.

Keiko som zamestnal, hoci mala cez štyridsať, pre jej šikovnosť a intuíciu. Vedela veľmi dobre ohodnotiť klientov, často krát zaklopala na dvere miestnosti v momente, keď som na to ešte len pomyslel. Na rozdiel od mojich známych, ktorý prijímajú sekretárky podľa vzhľadu, ja som ju prijal podľa schopností.

"Nech vstúpi", povedal som. Dvere sa otvorili úplne a v nich sa objavila moja Femme Fatal z benzínky. Skoro som zabudol, čo je slušnosť. Stál som tam chvíľu bez rečí. Zrazu som sa spamätal. "Prepáčte, je vám niečo?", opýtala sa.
"Nie, len som sa zamyslel. Prepáčte."
"Volám sa Yoshiroko Takeshi a som nová asistentka pána Yamamota.", oznámila mi tým sladkým hlasom, "Ale kľudne ma môžete ma volať Yoshiroko.", a podala mi ruku. Pocítil som jemný dotyk zamatovej pokožky. Jej ruka bola pestovaná, jemná, ale zároveň som pocítil pevné zovretie.
"Dobrý deň, Yoshiroko. Ja sa volám Daniel Oleew, ale pre priateľov som Daniel."
"Teší ma, Daniel. Pán Yamamoto sa ospravedlňuje, ale musel ísť osobne vybaviť nejaké veci ohľadom dnešného večierka a preto poslal mňa. No a je tu ešte ďalší dôvod."
"Nič lepšie Yamamoto spraviť nemohol.", pomyslel som si. Začal som ju začal skenovať kúsok po kúsku od hlavy k pätám. Pri tom som objavoval detaily, ktoré som v spätnom zrkadle nevidel.
Zjavne to postrehla, ale s chladom profesionála povedala: "Nesadneme si radšej."
"Ja som ale blbec.", pomyslel som si a pomohol som jej sadnúť si.
"Takže prejdime k veci. Pán Yamamoto s vami Daniel už dlhé roky spolupracuje. Uvedomuje si, že už má dosť rokov a nadišiel čas, aby, ako to hovorí on: "Firmu začala riadiť mládež.". Preto sa rozhodol, že všetky doterajšie veci ohľadom reklamy s vami budem preberať ja. Je to viac-menej firemné tajomstvo, ale možno ste sa to už dopočuli aj vy. Na dnešnom narodeninovom večierku prenecháva vedenie firmy rade a odchádza do dôchodku.", jemne si prehodila nohu cez nohu. Až teraz som si uvedomil, prečo mi Yoshiro pri zariaďovaní kancelárie navrhol, aby som si dal namiesto dreveného sklenený stôl. V tom krátkom momente som zahliadol čipku podväzkových pančúch a jemne sa mi zvýšil tep. Napriek tomu som nedal na sebe nič poznať a ona sa tvárila, ako by nič.
"Počul som, že sa vo vašej spoločnosti majú udiať nejaké zmeny, no nečakal som až také prekvapenie." Pomyslel som si, že výmena Yamamota za Yoshiroko je tou najlepšou zmenou, ktorú spoločnosť  Yamamoto Electronics mohla voči mojej maličkosti spraviť. Yoshiroko je veľmi príjemným prekvapením.

Odhadoval som ju na 27. Mala krásnu postavu, čierne vlasy, ktoré jej končili pod lopatkami. Na Japonku mala celkom veľké poprsie. Pod kostýmom mala push-up podprsenku. Mal som pocit, že ju nosí, aby ešte viac zväčšila aj tak celkom pekné prsia. Nemusela si ňou vôbec vypomáhať. Prekvapili ma jej zelené oči, ktoré som v týchto končinách vídaval veľmi zriedka.

"Zmena vo vedení nesie so sebou aj jednu podstatnú zmenu, ktorej pán Yamamoto dáva zelenú. Chceme sa orientovať na nové cieľové skupiny a trhy, predovšetkým Európsky. A k tomu potrebujeme od základu zmeniť doterajšiu reklamnú stratégiu. Potrebujeme firmu, ktorá dokáže pripraviť marketingovú stratégiu pre Európu." Jemne si prešla rukou vo vlasoch. A zmenila poradie nôh, pričom mi opäť padla čipka do očí.
"S vašou agentúrou sme boli vždy spokojní, preto sa chcem opýtať, či vaša reklamná agentúra dokáže v priebehu dvoch mesiacov pripraviť kompletne novú marketingovú stratégiu pre európsky trh?"
"Napriek tomu, že sa blíži obdobie dovoleniek, vieme vyčleniť potrebný personál. Takže môžete s nami rátať."
"Ďakujem, to som chcela počuť. Budem to dnes tlmočiť pánovi Yamamotovi. Mimochodom, u Vašej sekretárky som vám nechala pozvánku na dnešný večierok. Pán Yamamoto bude veľmi poctený, ak prijmete jeho pozvanie."
"Aj mne bude cťou zúčastniť sa osláv osemdesiatych narodenín pána Yamamota. Určite prídem, odovzdajte pánovi Yamamotovi moje poďakovanie za pozvanie."
"Chcem sa ešte opýtať na jednu organizačnú vec, prídete sám alebo ..."
Prerušil som ju: "Áno, sám."
"V tom prípade ma pán Yamamoto poveril, aby som Vám robila spoločníčku, ak Vám to nebude vadiť."
Skoro som padol na kolená a povedal: "Bože ďakujem, ďakujem, ďakujem..."
Miesto toho som s úsmevom povedal: "Už teraz sa teším na večer strávený vo vašej spoločnosti."
Neviem, čo sa zrazu stalo, ale Yoshiroko sa naklonila ku mne a tichučko mi pošepkala do ucha: "Aj ja."
Mráz mi prebehol po chrbte a chlpy sa mi zježili ako psovi.
Potom sa odtiahla a povedala: "Môžete sa po mňa zastaviť? Nerada chodím na oslavy autom."
"Ak mi necháte u sekretárky adresu a telefón, určite sa po Vás zastavím. O ktorej to má byť?", opýtal som sa.
"Večierok začína o šiestej, takže asi tak o piatej."
"Super, budem Vás čakať.
Yoshiroko mi podala ruku a naše pohľady sa stretli. Medzi nimi prebehla iskra a srdce sa mi rozbúšilo. Potom sa otočila a vykročila k deverám. Nedokázal som spustiť pohľad z jej zadku. Určite musela cítiť pálenie tohoto intenzívneho pohľadu, lebo sa otočila a jemne sa usmiala. Potom zatvorila dvere.

Keiko sa ku mne otočila s úsmevom od ucha po ucho povedala: "Tak Daniel, mám pocit, že si jej tým pohľadom prepálil nohavičky."
"Ha ha ha", násline a ironicky som sa usmial. "Nechcem skončiť ako starý mladenec, mimochodom, ako sa to vyvíja s tým tvojim novým objavom Keiko......?"

Pokračovanie na budúce...

Femme Fatale - časť II. - Večierok