Panovační Róbertovia?
Mužské meno Róbert má nemecký pôvod a jeho význam je "slávou ožiarený". Nositeľov tohto mena oslovujeme Robko, Robo, Robino, Boby, Róbertko.
Róbertovia, ktorí majú meniny 7. júna, uchopia každú príležitosť za pačesy. Týchto mužov môžeme vidieť v ustavičnej činnosti. Sú ale náchylní riadiť sa myšlienkou, že načo študovať, veď si poradia aj bez toho. Od mladosti sú veľmi zruční a uvedomujú si svoju profesionálnu hodnotu. Ak dokončia štúdiá, môžu byť vynikajúcimi inžiniermi, či obdivuhodnými obchodníkmi.
Ich panovačnosť sa prejavuje aj vo vzťahu k ženám. Veľmi zavčasu potvrdia svoj drsný charakter pri zvádzaní. Pritom využívajú svoje pôsobivé čaro, ktoré už ako deti vyskúšali na všetkých ľuďoch vo svojom okolí.
Budú sa vedieť v živote oháňať a nenechajú sa zdrviť. Ich životaschopnosť je nesmierna a sú veľmi odolní voči únave.
Obľúbené farby Robinov sú hnedá, čierna, tmavomodrá a zelená. Ochranné rastliny kostihoj, kokorík, ochranné kamene zafír, achát, granát.
Komentár: Aj keď oneskorene, predsa. WA je Róbert.
Aspirínom proti rakovine
Užívanie aspirínu môže podľa britských vedcov znížiť riziko vzniku niektorých druhov rakoviny prsníka. Podľa výsledkov výskumu, ktoré zverejnili nedávno, u žien užívajúcich sedem a viac tabletiek aspirínu za týždeň počas pol roka je riziko vzniku tohto ochorenia nižšie až o 28 percent. Užívanie najmenej jednej tabletky aspirínu týždenne počas najmenej šiestich mesiacov znižuje riziko vzniku rakoviny o 20 percent. Ako uvádza správa, pribúda čoraz viac dôkazov, že pravidelné užívanie aspirínu - alebo iných nesteroidných protizápalových liekov pôsobí proti niektorým druhom rakoviny prsníka. Užívanie aspirínu však musí byť vyvážené, aby sa predišlo možným škodlivým následkom jeho dlhodobej aplikácie napríklad vo forme onemocnenia tráviacej sústavy.
Komentár: Či skôr otázka. Je aspirín to isté ako acylpirín?
Neveru máme v génoch
Niektorí ľudia môžu byť geneticky naprogramovaní na neveru, tvrdí britský profesor Tim Spector z Jednotky pre výskum dvojičiek v londýnskej Nemocnici sv. Thomasa. Štúdie dvojičiek totiž naznačujú genetický základ nevery.
Ak je jedna žena z dvojičiek neverná, šance, že sa rovnako bude správať aj jej sestra sú asi 55-percentné, uviedol. A tendencia byť verný alebo neverný je najsilnejšia u jednovaječných dvojičiek, ktoré majú tie isté gény, tvrdí.
Vo všeobecnosti je podľa neho neverných svojmu partnerovi asi 23 percent žien. Profesor zdôraznil, že samotné gény nemôžu za to, ak je niekto neverný, ale podobne ako sociálne faktory majú významnú úlohu.
Myslí si tiež, že je nepravdepodobné, aby neveru spôsoboval iba jeden gén. "Existujú pravdepodobne viaceré gény, ktoré na tom majú svoj podiel, celý rad spolupracujúcich génov," citoval vedca internetový server BBC Online.
Komentár: Takže za všetko môžu gény, keby niečo...
Alzheimera z krvi...
Krvný test by mohol v budúcnosti pomôcť jednoznačne diagnostikovať degeneračnú Alzheimerovu chorobu. Americkí vedci z Georgia Medicinie High School v Auguste totiž zistili, že množstvo určitej protilátky v krvi týchto ľudí je až štyrikrát vyššie ako u zdravých osôb.
Ak sa tieto výsledky potvrdia, lekári by mali k dispozícii prvý test na jednoznačné dokázanie Alzheimerovej choroby už v jej rannom štádiu, uviedol odborný časopis Neurobiology of Aging.
Diagnostikovanie Alzheimerovej choroby je stále problematické, pretože jej symptómy - napríklad zmenšenie mozgu a jeho znížené prekrvenie - sprevádzajú aj iné demenčné ochorenia.
Jednoznačná diagnóza je možná až vtedy, ak sa u postihnutého objavia typické zmeny jeho osobnosti. V tomto štádiu už však choroba nezvratne zničila veľkú časť mozgu. Vedci preto intenzívne hľadajú spôsob čo najskoršieho odhalenia choroby, aby sa dala účinne liečiť.
Za hlavného pôvodcu poškodenia mozgu pri Alzheimerovej chorobe sa považuje proteínový fragment beta-amyloid. Tento proteín vytvára v mozgu hrudky, nazývané plaky, ktoré poškodzujú nervové bunky. Plaky spúšťajú aj imunitnú odpoveď organizmu, pri ktorej sa tvoria protilátky proti beta-amyloidom. Tímu vedcov pod vedením Shyamala Mruthintiovej sa podarilo dokázať prítomnosť týchto protilátok v krvi. Porovnanie krvných vzoriek 42 zdravých osôb so vzorkami 33 pacientov s Alzheimerovou chorobou ukázalo, že v druhej skupine bola koncentrácia protilátok až štyrikrát vyššia.
Vedci chcú na základe svojich zistení vyvinúť jednoduchý krvný test na protilátky. Test by mal diagnostikovať nielen rozvinutú Alzheimerovu chorobu, ale poslúžiť aj na identifikáciu potenciálne ohrozených osôb.
Komentár: Otázne je, či táto koncentrácia protilátok nevzniká až pri prepuknutí choroby. Inak za jednú z možných príčin Alzaimera oznamujú nadmerný príjem prvku hliník a jeho zlúčenín v potrave a prostredníctvom pokožky. Ak používate antiperspiran, prečítajte si pre zaujímavosť jeho zloženie.
Komentáre