dmiba

Jemný blikot neónu,
a oranžové slnko.
Zápach studeného freónu,
čosi kdesi žblnklo.

Dlhé vlasy pohľad vraha,
sladký úsmev dámy.
Rozvážny muž čosi hľadá,
zdá sa mi celkom známy.

Úsmevná príhoda leta,
keď večer hviezdy zobudil.
A nočný motýľ kdesi lieta,
do miestnosti zas zablúdil.

Toxický pohľad jej očí,
sústredenie mu dnes naleptáva.
pohľadom od nej bočí,
a v pohári mu chladne káva.

Sporadický náraz do svedomia,
úchylné verbálne hry.
Stretajú sa na hraniciach podvedomia,
tam kde začínajú sny.

Ružové okuliare zajtrajších dní,
zapadajú prachom dneška.
A z neviestky, čo mu v lone spí,
raz bude známa mníška.

Dnes jej nežne hladí chrbát,
a vlasy v závoj rozvíja.
Každý večer oblečie si kabát,
a nudu spädom zapíja.

Už prichádza čas jeho stretov,
už plíži sa mestom v daždi.
A hľadá spojnicu tých svetov,
kde stáva sa svedkom vraždy.

Kde zomiera človek skazený,
kde hynie chladná neviestka.
Čo zmenila sa láskou zo ženy,
pre peknú budúcnosť dneška.