dmiba

Prietok duše v skromnom vetre,
neúplná predstava.
Na podlahu klesli naše svetre,
dych vzrušenia ostáva.

Lacný pohľad tejto jemne drahej ženy,
kyslý dážď mi jazyk zmáča.
V kútik úst s chuťou jahodovej peny,
kľačí malé nežné vtáča.

Dáma, možno domina,
svoju kožu kdesi zabudla.
Teraz na to spomína,
pritom jemne pochudla.

Sladký dotyk drsnej ruky,
kvapka slasti na perách.
Tak života jej plynú roky,
a život v dlani preberá.

Nahá stojí celkom v tme,
závan noci ráno zahalí.
Tam kdesi v diaľke sme,
sami celkom sklamaní.

Ladná krivka nežnej dámy,
tiene sa s ňou jemne zahrajú.
Tak menia moje nočné plány,
zas ma k sebe zlákajú.