dmiba

Pocity muža zavretého v plechovke od sardiniek,
a dáma so závojom mi hľadá dáky hnusný liek,
na sporadický záchvev svedomia,
čo navodzuje stavy bezvedomia,
a neúprosný bežec času podtína mi denne nohy,
a teší sa z každého môjho pádu, veď má na to vlohy,
ja zatiaľ hľadím na premeny dňa a noci,
a sedím sám opustený a bez pomoci,
a cítim, že všetko kamsi letí,
strácam obraz svojich detí,
kým odporný malý škriatok z pekla,
nenávidiaci všetky božie deti svetla,
šekrí sa v kúte mojej malej izby,
a robí mi do duše jemné rezby,
vie, že mu dnes opäť odolám,
a že mi pritom spraví pár nových rán.

Zvlietla nádej, no padla tvrdo k zemi,
zas našiel som kúsok čiejsi ženy,
čo hľadí na mňa skrz závoj chladu,
s pocitom túžby a možno aj hladu,
diablova milenka a možno jeho žena,
z úst je od túžby tečie sladká pena,
a krásnu tvár tejto jeho krásky,
o pár rokov pokryjú len vrásky.

Potom pride nová a mladšia dáma,
pri ktorej očervenie túžbou Rama,
a rozkradne nám duše znova,
táto mladá sladká supernova,
kým príde nové ráno,
každý z nás je povie áno,
a my slabí zradcovia,
staneme sa otcovia,
kým ona bude matkou noci,
a zanechá nás v jeho moci.